24.09.2019
... cesta za poznaním histórie kežmarského lýcea alebo ako trestali žiakov pred 200 rokmi a krása poľských korunovačných klenotov na našom hrade...
Zážitkové učenie hodín slovenského jazyka, dejepisu, geografie, občianskej, náboženskej, či etickej výchovy sa v jeden krásny slnečný utorkový deň prenieslo do Kežmarku a naši žiaci vycestovali za poznaním do regiónu Horný Spiš. Prvou zastávkou bol neopísateľne krásny evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, ktorý svojou jedinečnou architektúrou a zdobenosťou nemá široko-ďaleko konkurenciu. Žiaci boli uchvátení, p. sprievodkyňa dotvárala zaujímavú atmosféru svojim rozprávaním a všetci sme počúvali so zatajeným dychom. Pri návšteve starého kostola, ktorý vyrobili bez jediného kovového klinca sme obdivovali šikovnosť starých majstrov, tesárov a obdivovali nádheru, ktorú sme mali pred očami. Nový evanjelický kostol nás očaril svojou modernosťou, ale aj architektonickými prvkami východnej kultúry , či hrobkou protihabsburského vodcu, pána Imricha Thőkőlyho.
Ďalšou zastávkou bolo evanjelické lýceum a lyceálna knižnica - najväčšia školská historická knižnica v Strednej Európe. To bolo niečo, nám všetkým veľmi blízke a zároveň ďaleké. Karcer – väzenie pre neposlušných študentov, ale aj 150 000 zväzkov kníh – studnica poznania, ktoré majú nevyčísliteľnú hodnotu. Šlabikár, kniha pre výučbu cudzích jazykov, matematika, chémia, či fyzika a astronómia, predmety, ktoré hýbali vtedajším svetom. Zvučné mená ako P.J.Šafárik, M.Kukučín, M.Rázus, J.Jesenský, K.Kuzmány, P.O.Hviezdoslav a mnohí ďalší, boli študentmi tejto školy. Čas strávený v Kežmarku sa rýchlo naplnil a nás čakala cesta na staroľubovniansky hrad. Hradný kopec nám ukázal svoju silu a my sme si poctivo vyskúšali ako služobníctvo dennodenne zdolávalo cestu na hrad. Na hradnom nádvorí nás p. sprievodkyňa oboznámila s časťami hradu, ktoré sú sprístupnené pre verejnosť. Výlet do dávneho stredoveku pokračoval – história nám opäť pripravila nádherné chvíle poznania, ktoré v učebnici nenájdeme. Korunovačné klenoty poľských kráľov, ale aj pamiatky zachované na hrade boli pre nás dôkazom, že raz vidieť je lepšie, ako tisíckrát čítať v učebnici. Posledným zážitkom bola stovka schodov v točitej hradnej veži a prenádherný výhľad na krásu slovenského kraja.
Domov sme sa vracali unavení, plní nádherných dojmov, zážitkov ale pyšní na na našu históriu, kultúru, zvyky a tradície, jednoducho hrdí na naše Slovensko.
Ďakujeme!
Mgr.Z. Meltzerová
Viac fotiek ...
