Rozprávač: Začalo slniečko teplejšie hriať, začali z púčkov lístky vykúkať, začali z úľov včielky vylietať. Leteli včielky kúsok neveľký ku veľkej vôni – k jabloni.
Včielky: Bzúú, bzúú! ( Deti-včielky roztiahnu ruky a letia k jabloni.)
Jabloň: K jabloni, k jabloni!
Včielky: Jabloň, jabloň, nemáš niečo pre hladné včielky?
Jabloň: Nie, nemám, prišli ste priskoro. Zaleťte si k višni!
Deti-včielky lietajú v roji po záhrade a bzučia. Rozprávač pritom odrieka:
Rozprávač: Leteli včielky kúsok neveľký a prišli k višni.
Včielky: Višňa, višňa, nemáš niečo pre hladné včielky?
Višňa: Nie, nemám, prišli ste priskoro. Príďte sa pozrieť zajtra!
Včielky bzučia po záhrade, rozprávač hovorí:
Rozprávač: Leteli včielky kúsok dosť veľký, až im tulipán zavoňal. Nazreli do kalíškov, ale tam nebolo nič – iba vôňa. Smutné sa vracali domov, keď tu zbadali pod kríčkom mnoho skromných kvietkov – fialky. Fialky im roztvorili drobné kališteky, nachovali včeličky a tie odleteli preč.