Dážďovka sa raz odvážila vyjsť z tmy zeme na jasné svetlo.
Hneď ju zbadal hrdý kohút a chváli sa: "Ty biedny červ, načo si vôbec dobrý? Len nato, aby som ťa zožral. Chýbajú ti nohy a krídla a navyše si takmer celkom slepý. Pozri sa na mňa!"
Dážďovka súhlasí: "Veru tak. Ale ani s tebou to nie je o nič lepšie. Vyzeráš síce parádne, ale užitočný budeš až vtedy, keď sa dostaneš do hrnca."
Kohút rozzúrený takouto drzosťou chcel dážďovku ihneď zobnúť.
Zrazu sa jeho perá rozleteli vo vetre a z hrdla sa mu vydral ostrý chrapot. Za hrdlo ho schytila líška.
Dážďovka sa smeje: "Tak vidíš, nebol to hrniec, bola to líška. Napokon, všetko jedno."
"Celkom jedno,"zašepkal jež a chlípavo prehltol dážďovku.