Rozkvitlo leto. Všade bolo plno radosti. Aj vlaky boli plné. Nákladný viezol uhlie, aby sme mali v zime teplo. V osobnom vlaku cestovali ľudia za slnkom. Jedno dieťa sa viezlo k babke. Rýchlik sa ponáhľal až kamsi k moru. Každý vlak však skôr, ako sa dostal tam, kam šiel, musel prejsť cez most. A starý most sa od šťastia celý chvel. Bol rád, že je ešte stále potrebný.
Ľutoval, že to nemôže povedať aj vlakom. Ale tie o tom aj tak vedeli. No nijaký vlak – či je krátky a či dlhý – nemá čas zastaviť sa ani len na slovíčko. Každá lokomotíva však neraz aspoň raz zapískala, aby most pozdravila.
A zrazu mali mostári starý most zbúrať. - Doslúžil už. Postavíme namiesto neho nový, - povedali. A inžinieri nakreslili, ako bude vyzerať nový most. Starý most sa už nechvel od šťastia, ale od strachu.