Kde je, tam je, je jedno mesto a v tom meste jeden dom a v tom dome býva trinásť chlapcov. Dievčatá nerátam, lebo v tejto rozprávke budeme stúpať do svedomia iba chlapcom. Všetci sú takí leniví, že by sa pokojne mohli volať Leníkovci. Andrej Leníkovec, Vojtech Leníkovec, Cyril Leníkovec, až po toho trinásteho, najlenivejšieho Tomáša.
Veď si len predstavte, keď zdvihnú Leníkovci ľavú nohu, aby urobili malý krôčik, musia si najprv trocha pospať. A ked zdvihnú pravú nohu, aby urobili ďalší krôčik, zase si musia chvíľu zdriemnuť. A tak kráčajú po meste a chrápu, kráčajú a chrápu, takže ich ľahko poznáte aj z veľkej diaľky: Aha, tamto kráča jeden Leníkovec! A tamto zase druhý! A tam sa oprel o strom Tomáš, najlenivejší zo všetkých Leníkovcov, a chrápe, akoby pílil drevo. Hovorím čistú pravdu, naši Leníkovci driemu na tých najčudnejších miestach, napríklad na zastávke električky, na križovatke, na námestí a ľudia potom veľmi nadávajú, lebo ich musia všade obchádzať.