Jánošík ešte vo svojom mladom veku bol známy svojou silou.
Chlapci v dedine sa ho báli, lebo ho nik nepremohol, keď sa pasovali. Jeden chlapec sa opovážil ukradnúť mu pekne vyrezávanú píšťalku. Jánošík sa to dozvedel, milého chlapca nezbil, ale mu schmatol klobúk z hlavy. No nevzal si ho domov, ale jednoducho nadvihol na najbližšej drevenici roh, vopchal klobúk pod ňu a šiel domov. Chlapci len tak ústa otvárali, keď videli, že ich kamarát len tak spakruky domec podvihol.
Chlapec, ktorý ukradol Jánošíkovi píšťalku, bál sa ukázať svojej mamke na oči. Vedel, že by ho zbila, keby prišiel domov bez klobúka. Neostávalo mu teda nič iné, len pobrať sa za Jurkom, vrátiť mu píšťalku a poprosiť ho, aby mu klobúčik vytiahol spod drevenice. Kajúcne prišiel pred Jurka, všetko doznal a prosil ho, aby mu odpustil. Jánošík mu odpustil. Potom sa obaja vybrali k drevenici a Jánošík vytiahol spod nej chlapcov klobúk.